Štúdia poukazuje na neefektívnosť uchovávania telekomunikačných údajov

 Štatistická štúdia nemeckej polície publikovaná 27. januára 2011 poukazuje na neefektívnosť uchovávania telekomunikačných údajov pri trestnom stíhaní závažných trestných činov.

Európska smernica o uchovávaní údajov 2006/24 vyžaduje od telekomunikačných spoločností aby uchovávali údaje o komunikácii všetkých svojich zákazníkov za účelom "vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov tak, ako boli definované v zákonoch členských štátov". Nemecko zaviedlo túto smernicu v roku 2008. Bezpečnostné zložky mali pri vyšetrovaní závažných trestných činov k týmto údajom povolený prístup. Takisto si mohli počas vyšetrovania akéhokoľvek závažného zločinu vyžiadať identifikáciu internetových užívateľov. V roku 2010 bolo uchovávanie údajov nemeckým ústavným súdom zrušené kvôli neprimeranému narúšaniu základných práv.

Štatistická analýza Federálnej kriminalistickej agentúry (BKA) [1], dnes publikovaná mimovládnou organizáciou ľudských práv AK Vorrat, poukazuje na to, že v čase svojho pôsobenia uchovávanie údajov vôbec nezefektívnilo odsudzovanie závažných trestných činov. Počas platnosti smernice o uchovávaní údajov bolo zaznamenaných viac závažných trestných činov (2009: 1,422,968) ako predtým (2007: 1,359,102) a menej z nich vyjasnených (2009: 76.3%) ako pred zavedením súborného uchovávania údajov (2007: 77.6%). Podobne sa po zavedení uchovávania internetových údajov v roku 2009 zvýšil počet internetových priestupkov zo 67,451 v roku 2008 na 206,909 v 2009, pričom  podiel vyriešených prípadov internetových priestupkov klesol (2008: 79.8%, 2009: 75.7%).


Podľa AK Vorrat môže byť kontraproduktívny efekt súborného uchovávania údajov na vyšetrovanie trestnej činnosti spôsobený cielene vyhýbavým správaním užívateľov. Za účelom vyhnutia sa zaznamenávaniu citlivých informácií v systéme súborného uchovávania údajov začali užívatelia inklinovať k používaniu internetových kaviarní, bezdrôtových prístupových bodov, anonymizačných služieb, verejných telefónov, neregistrovaných SIM kariet, neelektronických komunikačných kanálov a podobne. Toto vyhýbavé správanie nielen že robí uchované údaje bezvýznamnými, ale tak isto sťažuje iné spôsoby cieleného vyšetrovania, dostupného zložkám činným v trestnom konaní. Súborné uchovávanie údajov môže byť preto vo všeobecnosti vzhľadom na kriminálne vyšetrovanie považované za kontraproduktívne, pretože uľahčuje niektoré, ale zabraňuje úspešnosti oveľa väčšieho počtu vyšetrovaní.


Zatiaľ čo Európska Komisia zvažuje zmeny v kontroverznej smernici o zbere údajov, koalícia viac než stovky organizácií zaoberajúcich sa ochranou občianskych slobôd,  osobných údajov a ľudských práv ako aj operátorov tiesňových liniek, zoskupení žurnalistov, právnikov, lekárov, odborárov, spotrebiteľských organizácií a priemyselníkov vyzýva Komisiu, aby "navrhla zrušenie požiadavkov EU na zber údajov v prospech systému zrýchleného a cieleného zberu údajov zo sieťovej prevádzky." [2]. Na nemeckom príklade je vidieť, že cielené prešetrovanie je v konečnom dôsledku účinnejšie než zber údajov z kontaktov, pohybu a použitia internetu celou populáciou. V niekoľkých členských štátoch prebiehaju súdne spory spochybňujúce  primeranosť plošného zberu údajov. Očakáva sa, že v tejto veci Európsky súdny dvor rozhodne v roku 2012. 


Nedávno sa ku kritikom smernice pridala nemecká ministerka spravodlivosti Sabine Leutheusser-Schnarrenberger, ktorá sa tiež zasadzuje o posun smernice k metóde cieleného prešetrovania založenej na zbere údajov výhradne z podozrivej komunikácie. "Od nadobudnutia platnosti nebola smernica prijatá šestimi členskými štátmi. Komisii sa tým pádom do istej miery nepodarilo v EÚ dospieť k jednotnej norme pre potreby vnútorného trhu, čo ale bolo právnym základom pre to, aby smernica prešla. Nebola prijatá pre potreby výkonnej moci v rámci 'tretieho piliera', keďže nebola všeobecne akceptovaná. Komisia by sa preto skutočne mala zaujímať o zhodnotenie toho, ako v tomto zmysle členským štátom poskytnúť väčšiu voľnosť. Šesť členských štátov smernicu neprijalo, Švédsku a Rakúsku to bolo dvakrát vytknuté [...] To naznačuje, že tento projekt Európskej Komisie a Európskej Únie nebol úspešný." povedala Leutheusser-Schnarrenberger minulý týžden médiám.[3]

Minister spravodlivosti Max Stadler sa s týmto postojom stotožnil, keď minulý týždeň po neformálnom stretnutí ministrov spravodlivosti a vnútra vyhlásil: "Pre dodržovanie základných práv je nutné, aby sa pri postihovaní zločinu do súkromia občanov nezasahovalo viac, než je nevyhnutné. Sme presvedčení, že súčasná smernica o zbere údajov tento zámer presahuje. O tom, že bezpečnostné zložky potrebujú pri obstarávaní dôkazov zbierať údaje, nikto nepochybuje. Ukladanie telekomunikačných údajov je preto do istej miery odôvodnené, podľa nás však už nie v prípadoch, kedy preň neexistuje žiaden konkrétny dôvod. Vítame, že európska komisárka pre spravodlivosť Viviane Reding nazvala návrh predložený nemeckou ministerkou spravodlivosti [o zavedení mechanizmu rýchleho zmrazenia v Nemecku], "sľubným prístupom.".[4]

Prevziať štúdiu:

        Štúdia o efektívnosti zberu údajov (PDF)
Publikované 07.02.2011
 

Udalosti

Udalosť SOIT Iná udalosť
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31