Vyjadrenie SOIT k rokovaniam o dohode ACTA

V poslednej dobe sa začalo rozprávať o zmluve so skráteným názvom ACTA, čo v origináli znamená „Anti-Counterfeiting Trade Agreement“. V slovenčine je používaný názov „Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu“. Ide o tajomnú zmluvu, ktorá pripomína Yettyho, pretože mnohí o nej píšu, ale vlastne nik ju poriadne nevidel. Táto zmluva je však zrejme dôležitá, lebo pre niekoľkými dňami o nej rokoval Európsky parlament.

Oficiálne je obsah návrhu Dohody tajný, takže informácií je málo, až žiadne. Napriek tomu však občas na povrch niektoré preniknú. Preto si na začiatku zhrňme niekoľko známych faktov:

Kedy to začalo?

Nikto to presne nevie, udajne sa tak stalo v roku 2006. Prvý raz sa to „prevalilo“ v novembri 2008, keď Európska komisia skonštatovala, že navrhovaný text multilaterálnej dohody ACTA je pre ňu (a tým aj pre nás) neprijateľný.

Kto rokuje?

Ešte pred spomínaným vyhlásením Európskej komisie (v novembri 2007) oznámili USA, Európska komisia, Švajčiarsko a Japonsko, že rokujú o dohode na ochranu pred nelegálnym používaním nehmotného vlastníctva. Dnes rokujú aj Austrália, Kanada, Jordánsko, Mexiko, Maroko, Nový Zéland, Kórejská republika, Singapur a Spojené arabské emiráty.

Aký je stav rokovaní?

Aktuálny stav vlastne nikto (okrem vyvolených) nepozná. Produkujú sa návrhy, ktoré sa pripomienkujú na ďalšom kole rokovaní. Takže vlastne dokážeme uviesť len prehľad rokovaní:

1. kolo Ženeva, jún 2008

2. kolo Washington, júl 2008

3. kolo Tokio, október 2008

4. kolo Paríž, december 2008

5. kolo Rabat (Maroko), júl 2009

6. kolo Soul, november 2009

7. kolo Mexiko, január 2010

8. kolo Nový Zéland, apríl 2010

Kto rokuje za nás?

Tak to už vôbec nikto nevie. V roku 2008 neuspela Európska komisia v Európskom parlamente (EP) s návrhom, aby komisia získala mandát na rokovanie. Preto to môže byť len spoločný dokument najmenej dvoch orgánov únie. Ale EP prijal v decembri 2008 pomerom hlasov 309 ku 232 stanovisko, ktoré zmluvu kritizuje. Potom komisia stíchla, ale tretí orgán EU - Rada Európskej únie (ministri členských štátov) - prijal rezolúciu podporujúcu ACTA. Komisiu však môže parlament odvolať, takže sa nepredpokladá, že to riskne a pôjde s radou proti parlamentu. Pravdepodobne ale jednajú zástupcovia komisie.

V minulých dňoch hlasoval Európsky parlament o ACTA znova. Tentokrát na návrh skupiny poslancov prijal rezolúciu, v ktorej žiada úplné otvorenie procesu vyjednávania, obmedzenie obsahu Dohody na úroveň súčasného právneho stavu v Európskej únii, či vypustenie princípu 3-krát a dosť (digitálna tma). Za prijatie Rezolúcie hlasovalo 633 poslancov, proti boli trinásti.

Slovenskí eurposlanci

Spoločnosť pre otvorené informačné technológie pred hlasovaním oslovila emailom všetkých slovenských europoslancov so žiadosťou o podporu rezolúcie a o poskytnutie stanoviska k predmetnej Dohode. Z oslovených trinástich poslancov síce všetci hlasovali za prijatie tejto rezolúcie, ale svoje stanovisko poskytol iba pán poslanec Kukan. Pán Kukan sa vo svojom stanovisku zhruba ztotožnil s obsahom rezolúcie.

A čo ostatní? Ťažko povedať. Euroemailová schránka pani poslankyne Moniky Beňovej je nefunkčná (emaily sa vrátili ako nedoručiteľné), ale aby neprišla skrátka, poslali sme email jej asistentovi (asistentke?). Napriek tomu svoje stanovisko neposkytol nikto, okrem spomínaného pána Kukana. Možno nemajú názor. Možno nemajú názor na ACTA. Možno netušia čo je to ACTA. Ak je dôvodom hociktorý z týchto troch, je to smutné...

Slovenské orgány

S rokovaním o Dohode však nemajú niečo spoločné len orgány Európskej únie, ale týka sa priamo aj národných orgánov:

• Úrad priemyselného vlastníctva (ÚPV) je za Slovenskú republiku gestorom, jeho zástupca je pravdepodobne aj členom v príslušných technických komisiách pod Radou ministrov EÚ za SR.

• Ministerstvo spravodlivosti SR s tým tiež má niečo spoločné, avšak zatiaľ nevieme čo.

• Ministerstvo hospodárstva je nadriadený orgán ÚPV. Minister hospodárstva sa zúčastňuje konfigurácie Rady ministrov EÚ, ktorá o týchto veciach rokuje.

• Ministerstvo kultúry SR je orgán, pod ktorý by to vlastne malo spadať, ale nejako sa k tomu nemajú.

Keďže sa Dohoda dohaduje v dosť utajenom režime, je možné, že žiaden zástupca našich orgánov skutočný text dohody zatiaľ nevidel.

Aké sú možné dopady?

Keďže je obsah Dohody utajovaný, sú dopady ťažko predvídateľné. Jediné, o čom verejnosť vie, je povinné sledovanie činnosti na Internete a možnosť zastavovania činnosti serverov a odpájanie používateľov, ktorí budú čo i len podozriví alebo obvinení z porušovania autorských práv.

Takto sa pomaly dostávame späť do obdobia socializmu, pričom ľudí teraz nemajú sledovať príslušníci nechválne známej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ale samotní poskytovatelia pripojenia k internetu. Tí v prípade zistenia sťahovania/používania nelegálneho obsahu budú mať povinnosť dotyčného od internetu odpojiť. A že sa podozrenie nakoniec ukáže ako neopodstatnené? To nikoho nezaujíma… Alebo, že ste nelegálny obsah sťahovali nevedomky? Aj to je váš problém. A verte alebo nie, proti vám, slobodnému občanovi, budú stáť firmy a organizácie (žeby BSA?), ktoré majú za sebou armádu právnikov. Vám ostane len digitálna tma.

Iste vás napadla zásada prezumpcie neviny… Ale omyl! Prezumpcia neviny nikoho nezaujíma, ich zaujímajú len unikajúce peniaze. Takže nejaký ten nevinný občan nie je dôležitý, hlavne aby neunikla ani korunka (či teda dolár). Ako je to možné? No jednoducho, nejedná sa o trestné právo, nikto vás nebude obviňovať z trestného činu, nikto nebude musieť dokazovať vinu. Ale pod rúškom obchodného práva budete musieť svoju nevinu dokazovať každý sám! Áno, stačí prosté obvinenie. Z toho vyplýva možnosť zastaviť činnosť P2P sietí ako aj serverov tvorcov slobodného softvéru, ak ich niekto čo i len obviní (aj bez jediného dôkazu), že porušujú niečie autorské práva. A dokázať, že neporušujete, je ťažké, ak vôbec možné. Veď ako dokážete, že niečo nerobíte?

Takto je ohrozená sloboda! Sloboda voľby softvéru, lebo hrozí, že už si opäť budeme vyberať len z toho, čo obrovské giganty označia za vhodné, a iste za to aj dobre zaplatíme.

Stanovisko SOIT k dohode ACTA

Spoločnosť pre otvorené informačné systémy:

• odmieta utajovanie obsahu rokovaní o medzinárodnej dohode, ktorá má mať dopad na všetkých občanov a požaduje úplné odtajnenie obsahu rokovaní;

• odmieta povinnosť zapracovania výsledkov medzinárodnej obchodnej dohody do legislatívy členských štátov Európskej únie;

• odmieta kriminalizáciu používateľov internetu bez zachovania práva na riadny súdny proces a jednostranné zvýhodňovanie jednej skupiny na úkor druhej (prezumpcia neviny);

• odmieta paušálne sledovanie činnosti občanov na internete (i inde) bez riadneho dôvodu a povolenia príslušnými orgánmi;

• podporuje ochranu autorských práv v súčasnej podobe, teda vo forme trestného činu v prípade ich porušovania.

Čo môžete urobiť?

Je toho viac:

1. môžete emigrovať,

2. môžete sa vzdať internetu,

3. môžete 350 dní z roku študovať licenčné zmluvy,

4. môžete začať študovať obchodné právo…

…alebo sa môžete aktívne zapojiť do snahy o odtajnenie a zrovnoprávnenie všetkých používateľov internetu. Napríklad:

• žiadosťou o sprístupnenie informácií o ACTA od spomínaných štátnych orgánov,

• vyžadovaním stanoviska od svojich poslancov (európskych i národných),

• zaslaním podporného emailu na adresu acta@soit.sk,

• prípadne inou aktivitou…